Tak a nastal deň nášho odchodu. Ráno sme sa vybrali naposledy na pláž, bolo pekne, ale veterno. Opäť vyvesili červenú vlajku – zákaz plávania, asi kvôli vysokým vlnám. Nás to ale neodradilo a išli sme si s nimi zabojovať. Super adrenalín... avšak plavčíka to prestalo baviť, zobral si píšťalku a opakovane nás vyháňal von.
Tak sme sa vybrali naspať na izbu, pobalili sa a o 12:00 sa odhlásili. Zostali nám ešte tri hodiny do odchodu na letisko, a tak sme sa opäť išli pozrieť po obchodoch. Skončili sme v Colombian Emeralds, pozrieť sa detailnejšie na tie Duty Free šperky s 50% zľavou.
Potom sme si dali neskorší obed u Scotty-ho a Nicole prišla pre nád na Land Roveri, ktorým nás odviezla na letisko. Pripadali sme si ako v tanku. Dosť široké auto, terénne.
Check-in na letisku bol tiež dosť adrenalínový. Kopec ľudí a trocha chaos. Neustále niečo a niekoho vyhlasovali, ale nebolo im moc rozumieť. My sme sa presunuli k baru a dali si aspoň piňakoládu. Tak sme sa ponáhľali, až sme 3 hodiny čakali na letisku.
Jedna nezrovnalosť v inštrukciách. Schovával som si 100 BDS na odletovú taxu. Už sa blížil odchod a stále som nevidel, kde to mám zaplatiť. Nakoniec som sa spýtal a že to už mám v cene letenky. Tak som ešte na poslednú chvíľu naháňal zmenáreň. Barbadoské doláre mi inde vo svete sú tak na dve veci.
Odštartovali sme o 18:00 miestneho času. V lietadle sme dostali opäť rovnaké sedadlá v rade 38 v strede. A tiež jedno bolo voľné. Ako teplú večeru sme dostali lososa s cestovinami. Pozreli sme si film Vicky Cristina Barcelona a išli späť.
Ja som sa ale moc nevyspal, pretože sa s tej divnej polohy na sedačke dosť bolel chrbát. Tak som zbytok noci pozeral telku. Pozrel som ešte reláciu ako z neúspešnej módnej návrhárky a majiteľky obchodu s odevami spravili úspešnú business-woman... a potom ešte film Hulk, ale ten nám vypli pred koncom, tak neviem ako to skončilo... asi si to budem musieť pozrieť ešte doma.
Navštívili sme: Maxwell Beach, St. Lawrence, Colombian Emeralds, Letisko
