Dnešná angličtina bola opäť zaujímavá. Ujo Rod sa dostal k tomu, aké sú rozdiely v chápaní štruktúry písomností medzi češtinou a angličtinou... a ako príklad použil príhodu z jeho života.
Jeho žena sa živí prekladaním písomností medzi češtinou a angličtinou, pričom ona zhotoví hrubý preklad a jeho úlohou je podľa tématického zamerania dať dokumentu patričný štýl. Avšak tu je kameň úrazu... zhotovený hrubý preklad českého textu nezodpovedá štruktúrou tomu, ako by to hovoril angličan.
Naše slovanské národy pri vyjadrovaní postupujú tak, že postupne vysvetľujú všetky okolnosti, ktoré viedli k výsledku a tým budujú zdôvodnenie, že inak sa to stať ani nemohlo.
Avšak angličania/američania sa najprv musia pochváliť: Vyhrali sme, Dokázali sme to, ... a nejaké dôvody a okolnosti tvoria už iba prílohu. Pre angličanov je dôležitá prvá stana, všetko ostatné je iba appendix.
Kontroloval jednu 7 stranovú zmluvu na niekoľko miliónový konktrakt z americkým partnerom, ktorá žiaľ bola zle naformátovaná... blok textu bez jasných odstavcov... a bola napísaná českým partnerom. To ale bol problém. Rodovi sa do rúk dostala neskoro a už ju nebolo možné prepísať. Anglický partner začala čítať zmluvu a nikde ani slova o ich úžasnom obchode... samozrejme ku koncu sa už ani nedolúskali a celý kontrakt sa stal veľmi ohrozeným.
Podobne to isté platí aj pre výročné správy, ale aj životopisy a motivačné listy.
Takže: ak prekladáme dokument do angličtiny, nestačí ho "iba" preložiť... ale bude ho potrebné prepísať podľa anglických zvyklostí pre písomnosti:
- všetky dôležité informácie sa musia zmestiť na prvú stranu
- všetko čo nie je na prvej strane sa považuje za prílohu
