Istý čas som bol zainteresovaný ohľadne pracovných stáží v zahraničí cez organizáciu AIESEC. Teraz to už opadlo, ale naďalej dostávam zážitky stážistou z celého sveta formou emailu... a jeden mi práve prišiel. Keďže je pre mňa tématicky zaujímavý, rozhodol som sa, že sa oň podelím...
Dúfam, že Danielka nebude mať nič proti... pozdravujem aspoň takto do Nigérie.
Najhorsie je zoznamovanie vecer pri pive. Po prve, zvycajne mi predstavia cely stol ludi, s ktorymi mozno prehodim slovo, ale po tom slove si nemam sancu zapamatat vsetky mena, a po druhe s ksichtami je to este horsie. Po tme sotva rozoznam nejake crtvy ich ciernuckych tvari...
No ale mna si samozrejme pamataju vsetci. A skoro vsetci sa chcu zoznamovat. Uz som si zvykla na otravy z ulice, co ma vzdy doprevadzaju do prace – to mam za to, ze sa chce furt prechadzat pesi. Jednu “perlu” spomeniem: si predstavte komaroviteho cernoska v sietovanom tricku, ako vas dobehne a spusti: Hi, I’m Micheal, I study microbiology, pracujem v nemocnici v Ajah, rad citam, hram football,.... Som sa nanho pozrela a skoro som sa rozosmiala. Si hovorim: No a? Jeeejda, ale styri dni som sa ho nemohla striast, nevedel pochopit, ze mu to bloody tel. cislo nedam.
Este viac ma prekvapilo, ked si este aj predavacka, zena, pytala cislo.
No a zlaty klinec zoznamovacieho programu je prihoda z auta. Kolega ma viezol po najhlavnejsej ulici ostrova do prace, ked zrazu obrovsky dzip za nami zacal vyblikavat a robit vsetky znamky toho, ze nam cosi chce. Kolega sa pyta, ze ci ho poznam. No co som ja este prispata mohla vediet. Tak sme zastavili, dzip za nami.
Chlapik vystupil a prisiel k mojmu oknu. Tak som zrolovala. A on sa predstavil a zacal si pytat moje cislo. Kolega je z toho este teraz po mesiaci a pol v soku


