Cez víkend sa konalo stretnutie MC a LCP členov @ Slovakia na workshope, ktorý poriadal môj šéf... nuž som sa bol pridať... stretnúť sa po čase so známimi a dúfal som, že konečne bude čas si aspoň s niektorými pokecať.
Trocha som sa zdržal na intráku a na cestu som vyrazil v sobotu večer o 18:00... myslel som, že za takú pol hodinku by som to mohol zmáknuť... vybral som sa cez Pezinok, Modru a ostatné dediny... Po tme to už nebolo bohviečo a ešte autá predo mnou mi bordel prášili z cesty na sklo, takže keď išlo oproti auto... nuž veľmi som toho nevidel.
Dorazil som za hodinu a práve na večeru, kde som prehodil pár slov s MCP. Potom mali niektorí míting a my ostatní sme si zahrali hru Asociácie... Bol celkom fun. Potom prišiel šéf, a keďže sa s nami nechcel hrať, tak sme skončili.
Následne sme sa pridali k ostatným a začala voľná diskusia postupne na rôzne témy... Ja som len tak počúval a hodnotil svoj život s tým, čo opisovali iný... bol to taký zvláštny pocit... mnohé s tých problémov, alebo radostí som nezažil, alebo som zažil zase niečo odlišné...
Šéf sa pobral unavený už spať a ja som prebral iniciatívu a navrhol som pozeranie Role-callov z poľskej konferencie Leader 2004, na ktorej som sa zúčastnil minulý rok... Zhodnotili sme, že poliaci sú oveľa viacej perverznejší a že ešte dobre, že na Slovensku je to normálnejšie.
Ľudia postupne odchádzali po nabitom dni unavený spať a ja som zostal už len s mojou LCP... až do jednej rána... veľmi príjemný pokec.
V zámku sa konal ešte aj nejaký ples... ale keďže všetci boli v róbach a aj DJ hral dosť odveci, tak síce sme boli pozvaní, ale nikto sa nezúčastnil.
Noc bola super. Ako si tak spím, zrazu som sa zobudil. No čo... zaspal som. Ale opäť som sa zobudil... a opäť som zaspal. A keď som sa tretí krát zobudil a zdalo sa mi, že je to nejak krátko po sebe, tak som začal počúvať, že čo sa deje...
... a zo susednej izby sa ozívali výrazné rytmické a pravidelné vzdychy... asi ples už skončil a nejaký párik išiel utužiť svoje priateľstvo - trocha si zasexovať na izbu... škoda len, že zrovna na vedľajšiu...
Keď to už bolo hodnú chvíľu a oni neprestávali, napadlo ma, že konečne otestujem v mojom telefóne Voice Memo... Trocha som mal problém ho nájsť v menu, a tak výsledok testu nebol až taký kvalitný, ale stihol som aspoň posledné ozveny mojich milých susedov.
10-minútovú show vystriedali hromadné odchody aút... potom nejaký smetiari alebo čo... a ešte k tomu dul silný vietor a dvere zle tesnili a rovno mi fučalo za krk... no bol problém zaspať... našťastie sa podarilo... ale žiaľ až po hodine.
Ráno som sa zobudil minútu pred budíkom... o siedmej, čo som bol až sám prekvapený vzhľadom na zážitky z noci... Potom pokec pri raňajkách a návrať naspäť do Blavy.
Vybral som sa tentokrát cez Trnavu... Cesta trvala opäť hodinu, ale výhodou bolo, že som nemusel kľučkovať po dedinách... diaľnica je ďiaľnica, takže nabudúce asi pôjdem cez Trnavu.
