Po dlhom skúškovom období, kedy sa život v AIESEC na čas spomalí, sme sa opäť dostali do plného tempa a to ďalšou konferenciou na začiatku ďalšieho semestra. Tentokrát to bol FEM, kde sa konali voľby do AIESEC Slovakia a funkčáky a spolu s ňou sa konala aj pridružená konferencia Ethics in Business určená pre SNká, Traineekov a Returneekov, teda niečo pre mňa.
Termín konania spadol rovno po mojej stredajšej štátnici, takže som ešte deň bol v práci a v piatok som frčal na sajt. Rozhodol som sa ísť opäť autom, mala to byť moja zatiaľ najdlhšia cesta, takže to bola výzva... a aj bola... výsledný čas 6 hodín za volantom.
Sranda začala už vo štvrtok, keď som zistil, že mi prestala platiť emisná kontrola, a tak sme narýchlo vybavili ešte termín v piatok na pol ôsmu. Teda som si veľmi nepospal... a následne som sa ani nevedel dokopať odísť, ale predsa sa mi podarilo pred dvanástou.
V Blave práve v to ráno mrholilo a ihneď to zamŕzalo, takže z toho bola fajn poľadovica, všade samé havárky, ale našťastie za Pezinkom už nepršalo, ale celou cestou až do Popradu bol totálny bordel na ceste a ako ma obiehali autá, prípadne som za nejakým išiel, tak bolo nutné vkuse používať stierače... a z mojho bieleho auta sa stalo také hnedosivé čudo.
Od Popradu už začali byť lokálne cestičky a aj menej udržiavané. Pustil som sa kratšou cestou cez Spišskú Starú Ves... som sa aj čudoval, prečo tam na mape bol taký veľký neosídlený úsek... prišiel som na to, až keď som tadiaľ prechádzal... serpentíny krížom cez kopce... Cesta posypaná len nejakým hrubým kamením. Smerom hore do bolo v pohode, nestretol som vo večerných hodinách ani jedno auto a smerom dolu som stretol... skrížený kamión... našťastie sa dal obísť.
Došiel som až do Spišskej Starej Vsi a následne odbočím na Červený kláštor, miesto konania, a tam značka "Použite snehové reťaze"
... to bol inú fun. Už cestou dolu bola riadna šmýkaľka a teraz toto, ale musím uznať, auto celkom dobre sedelo, takže pohoda.
Hotel Dunajec som našiel relatívne rýchlo, aj keď podľa mapky na ich webe som si to predstavoval trocha inak.
Vyzeralo to, že som asi jeden z prvých delegátov, lebo ani Check-in ešte nemali pripravený. Program nám na Ethics in Business mal začať o ôsmej, ale keďže v ten deň prišlo len 5 delegátov z 22, tak sa nič nekonalo. Zostal som na prezentácii kandidátov na MCVP... ale nejak ma začala boleť hlava, asi z tej dlhej cesty a aj som zavčasu vstával, tak som si išiel na chvíľu ľahnút... zobudil som sa o druhej v noci
a tak som zostal spať do rána... zmeškal som Karaoke Party, ktorá sa ževraj celkom vydarila.
Ďalší deň sme už začali... Konferenciu EiB viedol Mr. Marc z Francúzska. Na začiatok sme si dali hru: Každý napísal svoje meno, miesto odkiaľ pochádza, alebo kde žije, prácu, hobby a vieru. Následne každý postupne vyberal tú najmenej dôležitú vec, dal na stôl a vysvetlil pre ostatných, prečo... postupne to začínalo byť ťažšie a nakoniec zostala tá najdôležitejšia. Dozvedeli sme sa napríklad, že pre väčšinu viera bola najmenej dôležitá a pre zopár jedincov najviac.
Ako ďalším boli Case Study. Jedna o etike spoločnosti k zákazníkom a ďalšia o podplácaní... veľmi živo som si danú situáciu vedel predstaviť aj v skutočnosti. Každý z nás mal nejaký názov a v diskusii sme ich zdieľali, dokonca pri podplácaní mám aj ja nejaké skúsenosti, ako to asi u nás funguje, čo mi šéf zopár perličiek sem tam podhodí... Celkovo v skupine boli asi traja aktívny jedinci, polovica stredne pasívných a ostatní sme skôr počúvali, ale pri úplatkoch som tak strašne chcel niečo povedať, ale keďže to bolo celé v angličtine a zrovna som sa veľmi necítil s mojou angličtinou, tak som tam len ticho sedel a bol naštvaný sám na seba, že opäť nie som schopný anglickej komunikácie...
Čo už.
Popoludní sme opäť pokračovali aj ďalšími témami, napr. etika vzťahu zamestnávateľa k zamestnancom... toto malo pre mňa snáď najväčší prínos, nakoľko sa ma to aktuálne týkalo. Taktiež prišli ďalší externali: manželia Lenka a Ján Surovčík zo slovenskej neziskovej nadácie Pontis Foundation. Zaujímavé bolo, že Ján sa narodil v amerike... Jeho prarodičia tam odišli za prácou a on v 1994 chcel navštíviť kraj svojich predkov a hneď si tam našiel aj ženu.
Pontis sa snaží priviesť rôzne veľké firmy na Slovensku ku kooperácii na dosiahnutie vyšších cieľov. Ich rozprávanie bolo dosť zaujímavé... Človek by ani neveril, koľko nových vecí sa dozvie na anglickom seminári od slovákov o Slovensku. Hovorili, že to, že sa Slovensko odtrhlo od Českej republiky bol vynikajúci krok a následne síce obdobie Mečiarizmu bolo dosť nepriaznivé, ale ako sa dostal Dzurinda do vlády, tak svitlo na lepšie časy... Všetci vieme, že to ani s ním nie je ideálne, ale v porovnaní s Mečiarom je to obrovský prínos...
A po celom dni "Work Hard" nasledovalo opäť "Play Hard". Večer sa konala Valentínska Party, ale nejak bolo dosť mŕtvo, a tak som v ten večer si niekoľko hodín pokecal so zopár ľudmi, z čoho som mal veľmi dobrý pocit... lebo po celom dni počúvania angličtiny som bol už riadne nadupaný na rozprávanie... Neskôr začala aj párty, snažil som sa pripojiť, ale nejak som sa nevedel uvoľniť, tak som to vzdal a išiel opäť spať.
V nedeľu ráno sme ešte zhrnuli nejaké veci, a keďže Marc musel predčasne odísť, zostalo nám jeden a pol hodiny voľného času. Kedže už po ceste som videl krásnu prírodu Pienín okolo seba, vybral som sa porobiť nejaké foto do dediny a následne aj predmetného kláštora. Na konferencii sa mi veľmi fotiť nechcelo, tak mám aspoň fotky z okolia.
A nasledovala Closing Plenary, kde som videl celkom dobrý Punnishment. Zrovna to vyšlo 3 baby a traja chalani, zaviazali sa im oči, následne naša chair Anička z Austrálie každému niekde schovala jednu mincu a páry si navzájom museli mince nájsť, pričom sa súťažilo, či prv nájde baba alebo chalan.
To bola "podívaná", keď sa tak na seba vrhli a začali šmátrať tomu druhému všade... 
Nuž a na koniec cesta domov... Opäť trocha sánkovačky po kopcoch, adrenalínu pri predbiehaní, aby sa človek nevliekol 60-tkou za nejakou embéčkou a stieračovania bordelu z cesty...
Celkové dojmy... nejak ma to teraz neoslovilo.
Téma bola celkom dobrá, ale mohol som sa aj viacej prejaviť a uvoľniť, nech by som si to aj užil... asi veľa starostí... alebo žeby som sa už nabažil aj konferencií a opäť musím hľadať niečo nové 
