Tak, po dlhých siedmych týžňoch čakania na výsledky mojej skúšky z angličtiny som sa dočkal výsledku... a výsledok je: PASS

Yup, takže som prešiel. Reading a Listening veľmi dobré, ale Writing a Speaking len tak tak. Tak už sa nečudujem, prečo keď boli u nás angličania vo worku minulý týždeň, prečo sa ma pýtal, že kde som sa učil po anglicky... asi mu to znelo dosť ako hatlanina.

Nuž, ale hlavne, že som spravil... a teraz ešte počkať ďalšie dva mesiace a snáď už budem mať v rukách aj certifikát.

Tak a je to tu... dnešný deň sa niesol v znamení záverečných skúšiek, ktorými som zavŕšil môj pol roka trvajúci kurz biznis angličtiny.

Reading, writing a listening testy boli dopoludnia... Pripravený som bol dostatočne, najmä z kurzu, ale reading test ma trocha prekvapil, pretože na rozdiel od tých čo sme robili na kurze, tak tento bol viac komplikovaný...

Popoludní som už len zbehol do British Council na 15-minútový speaking test a mám to za sebou. Celkovo mám z toho dobrý pocit, takže dúfam, že 5. mája, keď zverejnia výsledky, že v nich nájdem, to čo si myslím, žeby tam malo byť.

Tak a už je to tu, môja posledná lekcia biznis angličtiny je za mnou... a predo mnou 10 dní do záverečnej skúšky. Už sa z toho stal snáď rituál, každý pondelok vyraziť do mesta...

Nemyslel som si, že to stihneme, ale stihli sme... a to dobrať všetky kapitoly z knihy. Na poslednú som sa tešil najviac, nakoľko sa týkala práve hľadania si práce, čomu sa trocha venujem aj ja na svojich stránkach.

Zaujala ma najmä časť Application letter. Pôvodne som si myslel, že to je niečo ako motivačný list, ale zdá sa, že oni to používajú trocha inak. U nás je zvykom najskôr poslať životopis a motivačný list až následne, ak je treba.

[ ..:: pokračovanie ::.. ]

Fúúú, prvý deň v práci... po dovolenke... po sviatkoch... nedospatý... po víkende strávenom na nohách... a ešte k tomu večer aj angličtina. Tak som dúfal, že nebude, ale bola.

Hneď na začiatku nasledovalo prvé prekvapko... Sme už polovičke kurzu a doteraz sme mali britského lektora... a zrazu si nás volala nejaká neznáma osoba... Čo sa deje ...a ževraj náš lektor dostal iný kurz a odteraz máme angličtinu s ňou... teda (našťastie) len prvú polovičku... Sarina... z Austrálie.

Akože celkom sympatická holka, ale v ten deň som bol už tak zničený, že ma to dosť dostalo... a nejak mi celá ta sitácia veľmi nesadla...

Nuž, uvidíme, ako sa to s ňou bude ďalej vyvíjať... možno to predsa bude pozitívne spestrenie

Konečne prišiel ten slávnostný deň, kedy sa uskutočnila moja promócia v Aule Univerzity Komenského. Ráno trocha zhonu, kým som vyzdvihol rodičov a súrodencov, potom nasledovala generálka a samotný priebeh promócie. Ušlo to celkom v pohode, ale stáť tam v pozore skoro hodinu a potit sa v obleku nebolo nič moc.

Potom sme si s rodičmi vyšli trocha posedieť po pár lokáloch. Ja som vybral cukráreň, kde sme si dali prekrásne zmrzlinové poháre a otec našiel zase veľmi sympatický bar Pohoda... Mám ho tu takmer pod nosom, ale vôbec som o ňom nevedel.

Na ďaľší deň som zobral všetkých do Hornbachu, Ikei a Hypernovy. Mama je zaťažená na kvetinky a otec s bratom zase rodení domáci kutilovia. V Ikei zase nabrali inšpiráciu k modernizácii nášho domu a pobrali sme sa domov... na dedinu

Mal som nejaké vybavovačky v Trenčíne, a taktiež pri príležitosti rozdávania oznámok, som si nemohol odpustiť prísť zase po dlhšom čase pozrieť moje obľúbené profesorky z môjho bývalého Gymnázia Ľ. Štúra, konkrétne moju triednu profesorku a vedúcu školského časopisu, v ktorom som pracoval.

Našťastie už je koniec školského roka, a tak neboli až tak zavalené vyučovaním... a tak sme si pospomínali na bývalých spolužiakov, čo sa udialo za tie roky, čo sa deje teraz a podobne...

A po tejto návšteve som sa zrovna v najväčšom výpeku trepal autom do Blavy. Mal som ísť ešte aj do práce, ale z tej cesty a tepla som to nakoniec zabalil a radšej si išiel oddýchnuť na kúpalisko, kde bolo . Škoda len, že sa nikto nepridal... tiež musia všetci ostatní pracovať

Po skončení štúdia, či už na strednej škole, alebo na vysokej, nasleduje udalosť oznámenia svojmu blízkemu aj vzdialenejšiemu okoliu o tomto svojom úspechu... a to pomocou oznámka.

Po strednej škole to bolo skôr niečo malé, bláznivé a hlavne s fotografiou, ale po vysokej sa uprednostňuje skôr decenťácky štýl... veď sme seriózny vedeckí pracovníci

[ ..:: pokračovanie ::.. ]

Už som deň magistrom, síce zatiaľ neoficiálnym, ale týmto krokom som oficiálne prestal byť študentom vysokej školy... a teda za týchto okolností nemá príliš veľký zmysel zostávať bývať na intráku, najmä keď sa mi podarilo nájsť si privát.

Za posledný týždeň som sa postupne odsťahovával a dnes som to chcel doraziť úplne. Začal som odubytovanie... odovzdal obliečky, získal podpis od upratovačky... S týmto si idem na ubytovacie a tam mi povedali, že nezávisle od toho, či odídem teraz, alebo na konci mesiaca, aj tak musím zaplatiť celý mesiac...

Tak to sa mi veľmi neoplatí... to si ešte nechám kľúčik a budem mať ešte aspoň chvíľu prístup k internetu a taktiež sa nebudem musieť zapisovať na vrátnici, ak pôjdem pozrieť známich... Takže zatiaľ som len odsťahovaný, ale ešte nie odubytovaný...

Dnes, po šiestich rokoch štúdia informatiky na FMFI UK...
Dnes, po štyroch hodinách trvajúcich obhajobách diplomových prác...
Dnes, po hodine čakania na výsledky...

...som úspešne ukončil štúdium a získal titul: Magister informatiky

Týmto sa zavŕšili moje strasti a slasti študentského života... Už ma čaká len posledná malina na torte... promócia... a finito Ďalej v programe nasleduje ďalších 40 rokov zarezávania v robote...

Taktiež som sa dnes dozvedel mesiac očakávané výsledky ohľadne možnosti mojej stáže v Anglicku... Vybrali si iného... Žiaľ, dobré veci sa asi musia aj nejak kompenzovať...

Včera som dostal prvý posudok k mojej diplomovke, od môjho diplomového vedúceho. Zároveň sa mi ozval aj oponent, že má nejaké nejasnosti, a že asi bude najlepšie, keby som mu to prišiel vysvetliť osobne.

Večer, som sa konečne odhodlal, že si prečítam posudok od školiteľa. Nemal som vôbec predstavu, ako to môže vyzerať a ani čo tam asi bude napísané... Po prečítaní sa mi ale ihneď vyčaril na tvári pocit radosti... veď jeho posledná veta je naozaj unikátna:

"Vďaka úžasnému rozhľadu diplomanta a množstva úsilia, ktoré venoval svojej práci, sa mu podarilo vytvoriť veľmi kvalitnú prácu. Považujem ju za jednu z najlepších, ktoré vznikli na FMFI, a hodnotím známkou výborne."

[ ..:: pokračovanie ::.. ]

Dnes ráno som mal haluzný sen... už si ho veľmi nepamätám, ale bol taký praktický... bola elektráreň, ktorá napájala 3 mestá (Boston, Denver, Springfield). Ale jednotlivé prívodné siete sa nejak prepojili, celé to skratovalo a ja som mal čosi zistiť... no ale som sa zobudil...

Ale pri tejto príležitosti sa mi vybavila iná situácia. V nedeľu som pozeral Mojsejovcov, kde sa hrali na školu... aby prevetrali, kto je ako múdry. V matematickej časti jeden zo súťažiacich dostal aj nasledovný príklad (z druhého stupňa základnej školy):

[ ..:: pokračovanie ::.. ]

Hotovo. Po skvelých troch hodinách spánku som sa "sviežo" prebudil do dnešného rána... Zbehol som do práce si to vytlačiť, potom zviazať do Fax&Copy na Bajkalskej a s predstihol pol hodiny pred deadline som prácu úspešne doniesol vedúcemu katedry.

Teraz už len čakať na posudky, a potom prídu obhajoby

Tak... je takmer 5 hodín ráno a ja práve napaľujem prvé CD so všetkým stuffom k diplomovke Trocha si pospinkám, ráno rýchlo vytlačiť, zviazať a odovzdať a hotovo a basta

Konečne... po dvoch týždňoch prípravy a pár posledných dňoch naozaj intenzívnej prípravy nastal dnes ten deň... deň, v ktorý sa malo ukázať na čom som... deň mojich posledných štátnic... štátnic z paralelizmu.

Atmosféra bola celkom pokojná... ranná nervozita, ale musím povedať, že som to prežíval snáď najlepšie z doteraz absolvovaných štátnic. Večer som celkom v pohode zaspal a dnes po zhliadnutí otázok som mal celkom dobrý pocit. Hodina prípravy a išiel som postupne odpovedať. Sem tam nejaké chybičky, ale zdalo sa mi, že je to OK a že možno konečne budem mať zo štátnice jednotku... aspoň z jednej... ale... bola to dvojka... no čo už, asi mi to nebolo súdené... už fakt neviem, čo musí človek vedieť a ako odpovedať, aby sa mu naozaj zadarila jednotka.

Takže, už len napísať a obhájiť diplomovku a budem mať fajront.

Takže dnes som absolvoval poslednú skúšku, ktorú som mal absolvovať: Vypočtovú zložitosť. Bol som tam ešte s jedným maníkom. Pripravovali sme sa asi hodinu, a potom šiel odpovedať. Zdeptával ho tam otázkami typu: Prečo, Čo je toto, Ako to ma byť a podobne asi hodinu, až ma prešla chuť ísť odpovedať nakoľko som veľa z tej mojej otázky nemal. A keď som sa dostal na rad, tak som mu radšej povedal, že to nemam povinný predmet, a že to nutne nemusím spraviť, ale nenechal ma. Trocha ma potrápil a nakoniec som to vymyslel.

Potom prešla skúška do voľnej debaty o umelej inteligencii, aplikácii v ekonomike, vyspelosti krajín, pracovitosti národov, rýchlosti pokroku vo fyzike a IT a po troch hodinách v kabinete som dostal nakoniec C , až som bol prekvapený...

Zostal mi ešte napísať jeden referát, ale sa mi už nechce, takže ho odovzdám na budúci rok... Takže vivat leto.